Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlaste sa k svojmu uctu

Uzi. Meno *
Heslo *
Zapamatat si

Vytvorit ucet

Polia oznacene hviezdickou (*) su povinne.
Meno *
Uzi. Meno *
Heslo *
Overenie hesla *
Email *
Overenie emailu *

Zo zemepisného hľadiska obec Michal nad Žitavou leží v priesečníku 18 stupňov a 17 minút východnej zemepisnej dĺžky a 48 stupňov a 9 minút severnej zemepisnej šírky. Priemerná nadmorská výška obce je 134 metrov. Najvyššie položené miesto chotára je 227 metrov nad morom. Cez obec preteká rieka Žitava. Je to riečka s kolísavým stavom vody, ktorá má málo prítokov a abnormálne zdroje vody v jarných a jesenných mesiacoch spôsobovali v obci povodne. Z poľnohospodár- skej produkcie sa okrem bežných produktov darí i technickým plodinám a zelenine. Po stránke komunikačnej je obec napojená na železničnú trať Nové Zámky - Zlaté Moravce, so železničnou zástavkou v obci od roku 1894. Cez obec prechádza cesta II. triedy okresného významu na trase Uľany nad Žitavou - Vráble.

Z geologického hľadiska priestory chotára tunajšej obce, spadajú po stránke morfologicko tektonickej do alpsko-karpatskej priehlbiny z medzihorských paniev. Pôvodná štruktúra ozrejmuje dve geologické obdobia. Vyvýšené a denudované miesta majú znaky neogénu (mladšej doby treťohornej), svahy charakter štvrtohorný so zvyškami diluviálnych vrstiev, ktoré na rovine prechádzajú do vrstiev aluviálnych a postaluviálnych s hojnými nánosmi sprašov a štrkopieskov. Priestory okolo rieky Žitavy sú typické postaluviálne nivy s hojnosťou minerálnych sedimentov. Podľa geologických prieskumov tieto priestory boli zaliate asi pred miliónom rokov starými morskými vodami vnútrozemského mora a to najprv takzvaného Tortonského a neskôr Sarmatského mora. Slané sedimenty však nezanechávali v pôde znaky slanej vody, a keď zanechali, tak iba vo veľkých hĺbkach, pre nás dnes utajených. Ztoho dôvodu v chotári obce niet slaníc, slancov a slanidov. Svojou lokalitou prináleží chotár obce do prechodu sprašovej tabule Žitavsko - Nitrianskej. V nivných priestoroch chotára dosahuje hrúbka sprašového nánosu až desať metrov. Humusové nánosy premiešané štrkopieskami majú značný vplyv na hydrologický režim chotára i samotnej obce hlavne vo výkyvoch vodných zrážok. Na vyvýšených miestach okrem štrkopieskov a vápencov prevládajú mastné íly.